Odborníci ho nazývajú aj „slnečný hormón“, my ho poznáme pod názvom vitamín D. V súčasnosti je predmetom mnohých výskumov, lebo sa zistilo, že pre našu imunitu je oveľa dôležitejší, ako sme si kedysi mysleli. Ak je dieťa neustále choré, zhoršuje sa mu alergické či autoimunitné ochorenie a liečba nezaberá tak, ako by mala, možno je to aj preto, že jeho organizmus má málo vitamínu D. Lekári v poslednom čase hovoria dokonca o epidémii defi citu „déčka“. Prečo je tento vitamín taký dôležitý a čo všetko ovplyvňuje v našom tele, na to sme sa pýtali imunológa a alergiológa MUDr. Radovana Košturiaka z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie z Polikliniky Klokočina v Nitre.

Nedávno som počula odborný názor, že vitamín D by vzhľadom na pôsobenie v našom organizme v skutočnosti vlastne ani nemal patriť medzi vitamíny, skôr medzi hormóny. Čo je teda vlastne vitamín D? A aký je rozdiel medzi D2 a D3?

„Déčko“ má naozaj všetky vlastnosti hormónu. V odbornej literatúre sa občas nazýva aj „slnečný hormón“. Hormóny sú látky, ktoré riadia procesy prebiehajúce v našom organizme. Svojou štruktúrou je „déčko“ príbuzné s kortikoidmi, s ktorými má spoločný cholesterolový základ a veľmi podobný mechanizmus fungovania. Rovnako ako kortikoidy je rozpustné v tukoch.

Asi najznámejšia je schopnosť vitamínu D regulovať metabolizmus vápnika, fosforu a kostí. K tejto základnej funkcii sa pridávajú aj ďalšie tzv. extraskeletálne účinky. Záujem vedcov sa posledné desaťročia venuje práve týmto schopnostiam vitamínu D. Zároveň má „déčko“ aj vlastnosti vitamínu, pretože jeho dostatok v tele závisí od vonkajších faktorov. K tým najdôležitejším patrí dostatok slnečného svitu, vtedy si telo dokáže samo syntetizovať vitamín D3. V čase nedostatku UV-B žiarenia sme odkázaní na jeho príjem v potrave. V potravinách nachádzame dva typy vitamínu D. Živočíšne tuky (najmä ryby) sú bohaté na vitamín D3 a huby či kvasinky (niektorí autori hovoria aj o rastlinách) sú zdrojom vitamínu D2.

Na obohacovanie potravín v minulosti (maslo, rastlinné tuky, oleje atď.) sa využíval najmä vitamín D2 pre jeho jednoduchú výrobu a teda aj nízku cenu. Dnes vieme, že u človeka je asi tri až štyrikrát menej účinný ako vitamín D3. Na obohacovanie (kvalitných) potravín by sa preto mal používať vitamín D3.

Ako funguje vitamín D v našom organizme a dá sa povedať, v ktorom období života má naše telo najväčšie nároky na „déčko“? Je to prenatálne obdobie, detský vek, puberta, tehotenstvo, prípadne staroba?

Vitamín D je rozpustný v tukoch, a preto ľahko preniká do buniek. V bunke putuje priamo do jej riadiaceho centra – do jadra. Vieme, že tam sa nachádza to najcennejšie, čo človek má – jeho genetická informácia zapísaná v molekule DNA. Vitamín D sa viaže na DNA a určuje, ktoré vlastnosti zapísané v našich génoch, sa u nás prejavia a ktoré nie. Význam vitamínu D pre zdravie človeka je preto nezastupiteľný a nemôžeme povedať, v ktorom období je najdôležitejší.

Určite sme v minulosti zdôrazňovali najmä jeho potrebu v detstve, počas rastu tela a vývoja kostry. Neskôr sa náš záujem presunul na osteoporózu v menopauze a adrenopauze. Ale po odhalení jeho vplyvu na gény zisťujeme, že vitamín D sa zapája do priebehu väčšiny chorôb. Zjednocujúcim menovateľom je imunitný systém, ktorý je pod intenzívnou kontrolou vitamínu D. Za ideálnych podmienok si imunitný systém dokonca sám dokáže syntetizovať vitamín D. Ak imunitnému systému vitamín D chýba, reaguje neadekvátne – nedokáže sa zbaviť infekcie, nedokáže potláčať nádorové bunky, vznikajú chronické zápaly, autoimunitné či alergické ochorenia.

Práve chronická a neúčelná aktivácia imunitného systému stojí za väčšinou civilizačných chorôb, vrátane aterosklerózy, obezity či cukrovky. Existujú teórie, ktoré sa práve testujú, že vitamín D by mohol pomôcť zregulovať náš chorý imunitný systém a znížiť výskyt a úmrtnosť na civilizačné ochorenia.

Lekári upozorňujú, že deti a dospelí dnes trpia vážnym nedostatkom vitamínu D. Vraj až tri štvrtiny populácie v našich zemepisných šírkach ho môže mať málo. Prečo je to tak, keď zároveň sa hovorí, že nám stačí zotrvať 15 minút denne na slniečku s odhalenou tvárou a dekoltom, aby sme načerpali dostatok „déčka“?

Aj analýza našich pacientov v ambulancii je v súlade s veľkými epidemiologickými štúdiami v rozvinutých krajinách, ktoré potvrdzujú, že dve tretiny až tri štvrtiny obyvateľstva trpia deficitom vitamínu D, a to najmä v zimnom období. Príčin je viacero. Literatúra síce uvádza už spomínaných 15 minút na slnku, to ale v našich zemepisných šírkach znamená pobyt vonku uprostred leta a bez ochranných krémov v poludňajších hodinách.

Z pochopiteľných dôvodov v lete počúvame skôr výstrahy pred takýmto správaním. Od októbra do konca mája je na Slovensku tzv. „zima vitamínu D“, slnečné lúče prenikajú atmosférou v nepriaznivom uhle a vitamín D sa netvorí. Naše dáta ukazujú, že zásoby vitamínu D z leta si minieme už koncom novembra. Okrem toho znečistenie, prízemný ozón v dôsledku motorizácie a ochranné faktory v krémoch bránia prieniku UV-B žiarenia do kože.

Sedavý spôsob zamestnania v umelo osvetlených budovách, trávenie voľného času s deťmi na prechádzkach po nákupných centrách namiesto v prírode, vysedávanie pred televízormi či monitormi počítačov, presun zábavných a relaxačných aktivít do večerných až nočných hodín, to sú všetko faktory znižujúce pravdepodobnosť dostatočnej expozície slnečnému žiareniu.

Ako sa prejavuje nedostatok vitamínu D v tele? Čo sa začne diať v organizme alebo, čo dôležité sa, naopak, neudeje a ako si to môžeme všimnúť navonok?

Ak vynecháme typické prejavy, ku ktorým patria osteoporóza a osteopénia u dospelých a krivica u detí, nemusia byť príznaky vôbec špecifické. U citlivých osôb sa môžeme stretnúť so sklonom k tetánii (kŕčom pri zrýchlenom dýchaní) a zvýšenej dráždivosti, u niekoho, naopak, s únavou a malátnosťou, niekedy až s depresiami a psychickými poruchami.

Často nás pacienti navštevujú s vysokým počtom respiračných, močových či gynekologických infekcií, ktoré trvajú pridlho a zle reagujú na imunomoduláciu. Na deficit vitamínu D myslíme aj v prípadoch, keď sa nám nedarí dostať pod kontrolu chronické ochorenia štandardnými terapeutickými postupmi.

Typické sú časté exacerbácie (nové prepuknutia ochorenia – pozn. red.) alergických či autoimunitných chorôb, zhoršená kontrola cukrovky, krvného tlaku atď.

Veľa sa hovorí o spojitosti medzi dostatkom vitamínu D v organizme a imunitou. Vraj dostatok „déčka“ nás môže ochrániť pred takými ochoreniami, ako je chrípka a dokonca D vitamín má svoju úlohu aj pri jej liečbe. Je to pravda? Znamená to teda, že ak dieťa ochorie na chrípku, mali by sme mu okrem zvýšených dávok vitamínu C podávať aj vitamín D, aby sa z ochorenia dostalo rýchlejšie?

Účinok vitamínu D na imunitný systém je známy od osemdesiatych rokov minulého storočia, avšak už od Hippokratových čias sa využívalo slnenie pri liečbe infekčných chorôb, najmä tuberkulózy. Začiatkom 20. storočia udelili Nobelovu cenu za liečbu kožnej tuberkulózy koncentrovaným svetlom.

Vitamín D podporuje v imunitných bunkách tvorbu vlastných antibiotických bielkovín a zvyšuje schopnosť imunitného systému zabíjať choroboplodné zárodky. Zároveň obmedzuje šírenie zápalu a vznik sebapoškodenia a autoimunity. Pacienti, ktorí užívali v štúdiách pravidelne vitamín D, mali počas celého roka nižšiu spotrebu antibiotík a menej často mali pozitívne bakteriologické kultivačné nálezy.

Ak sa pýtate na akútne respiračné ochorenia, vitamín D zlepšuje efektívnosť imunitného systému najmä z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na jeho spôsob fungovania (dni, týždne) nemožno očakávať významné okamžité účinky. Dlhodobo normálne hladiny vitamínu D však prispievajú pozitívne na priebeh infekcií (aj chrípky) tak, že v imunitnom systéme podporujú rovnováhu a reguláciu.

Znižuje sa tak riziko poškodenia orgánov zápalom, prechodov akútnych ochorení do chronických či autoimunitných chorôb.

Môže „déčko“ pozitívnym spôsobom ovplyvňovať aj chronické choroby – alergie, cukrovku, reumu? Ako?

Práve chronické ochorenia na zápalovom podklade sú hlavnou doménou pozitívneho účinku vitamínu D. Tento vitamín pôsobí na niekoľkých úrovniach. Jednak pôsobí na postihnuté orgány, kde zlepšuje ich reparáciu a hojenie. V dýchacích cestách napríklad zlepšuje celistvosť slizníc.

Dôležité sú ale účinky v imunitnom systéme, kde brzdí vznik škodlivých typov bielych krviniek, ktoré podporujú deštrukciu. Existujú desiatky štúdií závažných chorôb, kde liečba vitamínom D zmiernila ich závažnosť, znížila výskyt exacerbácií (nového prepuknutia chorobného procesu) a, čo je najdôležitejšie, podporila fungovanie existujúcej farmakoterapie.

Na vitamín D sa nemožno pozerať ako na zázračný elixír, ktorý dokáže vyliečiť všetko sám, ale môže niekoľkonásobne zvýšiť účinok modernej liečby. Takéto dôkazy máme pre astmu, roztrúsenú sklerózu, reumu, ale aj onkologické ochorenia, cukrovku či chronické zápaly čriev. A ako to robí? Ide priamo k jadru problému – do jadra bunky – ku genetickému kódu.

Ako môže zdravý človek zistiť, či má dostatok D vitamínu alebo nie? Dá sa to zistiť z krvi tak, ako v prípade železa? A nemôže sa stať, že keď ho máme dostatok a budeme si ho ešte dodávať, tak sa ním predávkujeme?

Koncentrácie vitamínu D sa určujú bežne a biochemické laboratóriá to ponúkajú. Musím však pripomenúť, že ide o drahšie vyšetrenie, ktoré mnohonásobne prevyšuje hodnotu bežných skríningových vyšetrení, a preto ho z prostriedkov poisťovní indikujeme veľmi uvážene. Laboratóriá však ponúkajú vyšetrenia aj na žiadosť pacienta, takže v prípade záujmu odporúčam využiť aj ich služby.

O rizikách z predávkovania sa veľa hovorí. V podstate ide o riziko zvýšenej tvorby močových kamienkov či zvýšených hodnôt vápnika v krvi. Pri zdravom pacientovi sú dávky dostupné bez predpisu, podávané najmä v zimnom období, bezpečné. Počet osôb s deficitom „déčka“ v našej spoločnosti rádovo prevyšuje počty osôb s rizikom predávkovania. Rizikové osoby však lieči lekár a v jeho rukách je riziko z predávkovania nízke.