Výživový doplnok s obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol).

Vitamín D prispieva k správnemu vstrebávaniu / využitiu vápnika a fosforu, k normálnej hladine vápnika v krvi, k udržaniu zdravých kostí, k udržaniu zdravých zubov, k udržaniu správneho fungovania svalov, k správnemu fungovaniu imunitného systému a zohráva úlohu v procese delenia buniek.

Forma:

Olejová suspenzia, kapsuly.

Použitie:

1 dávka denne.

Kde sa dá kúpiť:

Kúpite v každej lekárni.


DeVit ®

Výživový doplnok, 20 ml

  • Olejová suspenzia s obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol) s certifikovaným dávkovačom.
  • 1 dávka obsahuje 12 μg vitamínu D3 (480 IU, 240% referenčnej výživovej hodnoty)

Vitamín D prispieva

  • k správnemu vstrebávaniu / využitiu vápnika a fosforu,
  • k normálnej hladine vápnika v krvi, k udržaniu zdravých kostí,
  • k udržaniu zdravých zubov,
  • k udržaniu správneho fungovania svalov,
  • k správnemu fungovaniu imunitného systému a zohráva úlohu v procese delenia buniek.

Zloženie:

Vitamín D3 (cholekalciferol), triglyceridy so stredne dlhým reťazcom.

Odporúčané dávkovanie:

  • Novorodenci od dovŕšeného 2. týždňa a dojčatá: 1 kvapka denne po konzultácii s pediatrom.
  • Deti od 12 mesiacov: 2 kvapky denne.

Dávka môže byť podaná priamo do úst dieťaťa alebo pridaná do nápoja alebo jedla.

Návod na použitie:

Pred prvým použitím kvapiek Devit ® je potrebné pripraviť dávkovač podľa nasledujúceho postupu:

  • Držte výrobok vo zvislej polohe a niekoľkokrát zatlačte pumpičku na doraz, pokiaľ sa neobjaví kvapka. Následne pumpičku stlačte ešte 2-krát na doraz.
  • Výrobok je potom pripravený na použitie a vyššie uvedený postup nie je potrebné opakovať.
  • Pri podávaní vždy zatlačte pumpičku až na doraz, aby ste zaručili, že sa podáva celá dávka.

Upozornenia:

  • Stanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť.
  • Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada rozmanitej stravy.
  • Neužívajte súčasne viacero prípravkov s obsahom vitamínu D.
  • Uskladňujte pri teplote od 8-25 °C na suchom mieste bez priameho slnečného svetla.
  • Uchovávajte v pôvodnom obale mimo dosahu malých detí.

Distribútor pre SR: S&D Pharma SK s.r.o., Farebná 32, 821 05 Bratislava


DeVit ® Forte

Výživový doplnok, 20 ml

  • Olejová suspenzia s obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol) s certifikovaným dávkovačom
  • 1 dávka obsahuje 37,5 μg vitamínu D3 (1500 IU, 750 % referenčnej výživovej hodnoty)

Vitamín D prispieva

  • k správnemu vstrebávaniu / využitiu vápnika a fosforu,
  • k normálnej hladine vápnika v krvi, k udržaniu zdravých kostí,
  • k udržaniu zdravých zubov,
  • k udržaniu správneho fungovania svalov,
  • k správnemu fungovaniu imunitného systému a zohráva úlohu v procese delenia buniek.

Zloženie:

Vitamín D3 (cholekalciferol), triglyceridy so stredne dlhým reťazcom.

Odporúčané dávkovanie:

  • Deti od 3 rokov: 1 kvapka denne po konzultácii s lekárom, zväčša s cieľom riešenia hypovitaminózy D.
  • Dospelí: 1-2 kvapky denne.

Dávka môže byť podaná priamo do úst alebo pridaná do nápoja alebo jedla.

Návod na použitie:

  • Pred prvým použitím kvapiek Devit ® Forte je potrebné pripraviť dávkovač podľa nasledujúceho postupu:
  • Držte výrobok vo zvislej polohe a niekoľkokrát zatlačte pumpičku na doraz, pokiaľ sa neobjaví kvapka. Následne pumpičku stlačte ešte 2-krát na doraz.
  • Výrobok je potom pripravený na použitie a vyššie uvedený postup nie je potrebné opakovať.
  • Pri podávaní vždy zatlačte pumpičku až na doraz, aby ste zaručili, že sa podáva celá dávka.

Upozornenia:

  • Stanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť.
  • Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada rozmanitej stravy.
  • Neužívajte súčasne viacero prípravkov s obsahom vitamínu D.
  • Uskladňujte pri teplote od 8-25 °C na suchom mieste bez priameho slnečného svetla.
  • Uchovávajte v pôvodnom obale mimo dosahu malých detí.
  • Nevhodné pre deti do 3 rokov.

Distribútor pre SR: S&D Pharma SK s.r.o., Farebná 32, 821 05 Bratislava


DeVit ® 2000

Výživový doplnok, 60 kapsúl.

  • Želatínové kapsuly s obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol) na vnútorné použitie
  • 1 kapsula obsahuje 50 μg vitamínu D3 (2000 IU, 1000 % referenčnej výživovej hodnoty)

Vitamín D prispieva

  • k správnemu vstrebávaniu /využitiu vápnika a fosforu,
  • k normálnej hladine vápnika v krvi,
  • k udržaniu zdravých kostí,
  • k udržaniu zdravých zubov,
  • k udržaniu správneho fungovania svalov,
  • k správnemu fungovaniu imunitného systému
  • a zohráva úlohu v procese delenia buniek.

Zloženie:

  • Vitamín D3 (cholekalciferol), triglyceridy so stredne dlhým reťazcom, slnečnicový olej.
  • Obal kapsuly: bovínna želatína, glycerol, voda.

Dávkovanie:

  • Deti od 9 rokov: 1 kapsula denne po konzultácii s lekárom, zväčša s cieľom riešenia hypovitaminózy D.
  • Dospelí: 1 kapsula denne po jedle.

Upozornenie:

  • Stanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť.
  • Výživový doplnok sa nesmie užívať ako náhrada rozmanitej stravy.
  • Neužívajte súčasne viacero prípravkov s obsahom vitamínu D.
  • Nevhodné pre deti do 9 rokov.
  • Uskladňujte pri teplote od 15-25 °C na suchom mieste bez priameho slnečného svetla.
  • Uchovávajte mimo dosahu malých detí.

Distribútor pre SR: S&D Pharma SK s.r.o., Farebná 32, 821 05 Bratislava


S "déčkom" k lepším výkonom

Väčšina z nás trpí nedostatkom vitamínu D takmer po celý rok, ale v zime je u nás situácia celkom kritická. Jeho doplnenie môže zlepšiť nielen vaše zdravie, ale aj výkonnosť.

Vitamín D je nevyhnutne potrebný pre metabolizmus kostí, fungovanie svalov, príjem a rovnováhu vápnika, ako aj pre celý imunitný systém. V posledných rokoch však rapídne pribúdajú nové dôkazy poukazujúce na súvislosť medzi nízkou hladinou vitamínu D a chronickými ochoreniami, vrátane autoimunitných a niektorých psychiatrických ochorení, diabetu, rakoviny, ochorení pečene a kardiovaskulárneho systému. Vitamín D ovplyvňuje až 900 génov človeka a dnes len spoznávame, ako vlastne v našomtele funguje.

Pandémia nedostatku déčka

Veľké štúdie v USA ukázali, že až 77 % obyvateľov nemá v tele dostatok kolujúceho vitamínu D. Čím severnejšie žijete, tým menej slnka sa vám ujde. Napríklad aktuálne zverejnené celoročné merania u obyvateľov juhošvédskeho Gothenburgu ukázali, že tri štvrtiny obyvateľov malo trištvrte roka nedostatočné hladiny vitamínu D v krvi a polovica sledovaných mala pol roka dokonca výrazný deficit. Ale ani iné národy nie sú na tom oveľa lepšie, pričom Švédi konzumujú niekoľkokrát viac rýb ako my a nejaké to déčko navyše tak prijmú stravou. Ako vznikla takáto celosvetová pandémia nedostatku vitamínu D, keď si ho teoreticky dokážeme každodenne vytvárať v koži vďaka UV-B žiareniu zo slnka a ešte ho aj prijímame v strave? Dôvodov je hneď niekoľko.

Čo ovplyvňuje deficit déčka

Prvým faktorom je už spomínaná zemepisná šírka - severnejšie od 35. až 37. rovnobežky, ktoré prechádzajú kdesi medzi severom Afriky, Sicíliou a Krétou na juhu Európy, sa ľuďom dostáva značnú časť roka málo UV-B žiarenia. Merania u obyvateľov Bostonu (42° N) ukázali, že k tvorbe vitamínu D v ich koži nedochádza od novembra do februára vôbec. Ak ste si predstavili, že Boston leží na severe USA, tak ste sa síce nemýlili, ale asi budete prekvapení, že 42. rovnobežka prechádza cez bulharskú Sofiu, takže my sme na tom ešte horšie (Bratislava leží cca na 48° N). Okrem toho napríklad oblaky zachytia až 20 % UV-B, šaty ešte viac a medzi domy v mestách sa dostáva len zlomok. Beháte pravidelne vonku a určite sa vás to netýka? Mýlite sa - v lese vás dokonale ochránia stromy, a ak trénujete skoro ráno alebo večer, tak si slnka veľmi neužijete. Negatívne na tvorbu déčka vplýva aj obezita a silnejšia pigmentácia kože. S vekom sa navyše kapacita kože vytvárať déčko postupne oslabuje, a tak nám neostáva nič iné, len dopĺňanie stravou a/alebo výživovými doplnkami.

Deficit déčka u športovcov

Ste mladí, zdraví a rýchli - potrebujete sa vôbec zapodievať nejakým déčkom? Merania na športovej klinike v Izraeli ukázali, že až 80 % atlétov trénujúcich vnútri (v interiéroch) trpí deficitom. Podobne na tom bola takmer polovica tých, čo trénovali vonku. Analýza publikovaná v International Journal of Šport Nutrition, Exercise and Metabolism ukázala, že nedostatkom vitamínu D trpela aj väčšina endurance triatlonistov, napriek tomu, že viac ako 60 % z nich užívalo rôzne vitamíny a multivitamľny. Metaanalýza porovnávajúca výsledky z 23 štúdií sledujúcich 2 313 atlétov dokázala podobné zistenia - až 56 % aktívnych športovcov má nedostatok vitamínu D, čo je mimoriadne alarmujúce.

Obozretný treba byť najmä v zime - vtedy napríklad až 63 % sledovaných amerických atlétov malo nedostatočné hladiny déčka, zatiaľ čo na jar ich už bolo na tom „zle“ len 20 %. Pohyb vonku však ešte automaticky nezabezpečuje dostatok vitamínu D v tele. Napriek pravidelným outdoorovým tréningom bol obsah déčka u väčšiny gréckych futbalistov počas zápasovej záťaže pod optimálnou hranicou a do normálu sa dostal až po sezóne. Výsledky naznačili, že hladinu vitamínu D pravdepodobne znižoval tréningový a zápasový stres. Podobný pokles déčka sa zistil aj počas ťažkých stresujúcich cvičení amerických vojakov, hoci sa taktiež konali vonku, v lete a pri dostatočnej expozícii UV-B žiareniu.

Déčko a zdravie kostí

Únavové zlomeniny sa vyskytujú až u tretiny bežcov a ich výskyt vám môže pokaziť nielen prípravu, ale aj dôležité preteky. Možno si ešte mnohí spomínate na olympiádu 2008 v Pekingu, kde musela držiteľka amerického maratónskeho i polmaratónskeho rekordu Deena Kastor odstúpiť už na piatom kilometri maratónu kvôli únavovej zlomenine. Následné testy ukázali, že jej hladina vitamínu D bola hlboko pod normou, čo jej telu systematicky znemožňovalo normálny príjem vápnika zo stravy. Vtedy si telo potrebný vápnik odčerpáva z kostí, čím ich oslabuje.

Oblečením i opaľovacími krémami sa snažila chrániť pred melanómom, čím nechtiac podlomila svoje zdravie. Otáznou zostáva dávka, ktorá je pri mimoriadnej tréningovej záťaži atlétov dostatočná. Napríklad už dávka 800 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D3 znížila po 9 týždňoch každodenného užívania výskyt únavových zlomenín počas vojenskej prípravy žien až o 20 %.

Déčko a fyzická výkonnosť

Dostatok déčka v tele je pre bežcov dôležitý aj kvôli jeho priaznivému vplyvu na výkon kostrových svalov najmä v dolnej partii tela. Predpokladá sa, že déčko dokáže priamo ovplyvniť svalový výkon a mohutnejšiu tvorbu svalových vlákien II. typu (podieľajú sa na dynamike svalov), pričom fungovaniu svalov napomáha aj nepriamo - prostredníctvom regulácie metabolizmu vápnika. Svalová slabosť je reverzibilná porucha (schopná spätného procesu, napraviteľná), ktorá sa dá (aj u starších ľudí, kde je bežná) pomerne rýchlo odstrániť pravidelným užívaním vitamínu D. Otáznou zostáva vhodná dávka pre aktívnych športovcov. Vlani zverejnené testovanie gréckych prvoligových futbalistov ukázalo, že ich fyzická výkonnosť (rýchlosť - šprint na krátke vzdialenosti, výskoky i V02max) bola priamo úmerná obsahu vitamínu D v krvi. Avšak dostatočný obsah déčka v tele ešte neznamená, že športovec je pripravený podať adekvátne dobré výkony. Tie zostávajú výsledkom tréningu a nízky obsah déčka je len jedným z limitujúcich faktorov.

Hoci experimentálnych štúdií na atlétoch užívajúcich kontrolované množstvá déčka je málo, nedávno zverejnené štúdie ukázali zlepšenie nervovo-svalovej koordinácie, sily a výsledkov dynamických cvičení. Len v niektorých z vykonaných štúdií sa však potvrdilo aj zlepšenie ukazovateľov rekonvalescencie. Zatiaľ existuje iba jediná štúdia, v ktorej sa sledoval vplyv 8-týždňového podávania 6 000 IU vitamínu D3 denne na aeróbny metabolizmus 14 elitných športovcov. Profesor Zbigniew Jastrzebski z Gdanskej univerzity zistil významne využitý V02max u vrcholových veslárov, ktorí užívali túto vysokú dávku déčka v porovnaní s tými, čo dostávali len placebo. Tieto povzbudivé výsledky je však nutné potvrdiť na väčšom počte športovcov a zároveň treba zistiť, či táto vysoká dávka funguje aj u iných skupín športovcov, či zaberá celoročne a ako sa premieta do hladín déčka v krvi. Ak si chcete byť istí, akú máte hladinu vitamínu D v krvi, dajte si urobiť test u svojho lekára. Predávkovania sú síce ojedinelé, ale aj v tomto prípade platí, že aj dobrého môže veľa škodiť.

Déčko v potravinách

Je len málo potravín s prirodzene vysokým obsahom vitamínu D3 (cholekalciferol). Nachádza sa v tučných rybách (napríklad sardinky, losos, makrela, sleď, pstruh), v treščej pečeni alebo v oleji z nej, vo vajciach a v mäse (v hydinovom však pomenej). Niektoré huby (napríklad na slnku sušené Shitake) sú bohaté na vitamín D2 (ergokal-ciferol), ktorý má však horšie vstrebávanie, stabilitu i účinnosť. Obsahujú ho aj fbrtifiko-vané potraviny (najčastejšie mlieko, margaríny a cereálie), ale kontroly zistili, že deklarovaný obsah často nezodpovedá realite. Pre informáciu - ak by ste chceli v zime prijať dostatok vitamínu D (min. 25 g, 1 000 IU vitamínu D3), museli by ste denne zjesť buď 300 - 350 g grilovaného lososa či pstruha, alebo 10 - 15 uvarených vajec, prípadne 20 kg pangasiusa (chudá ryba). To však radšej neskúšajte.

Doc.RNDr. Miloš Mikuš, CSC.


Vitamín D a jeho úloha v organizme

Pod označením vitamín D sa skrýva niekoľko v tukoch rozpustných kalciferolov, pričom dve hlavné formy - ergokalciferol (vitamín D2) a cholekalciferol (vitamín D3) sú vlastne prohormónmi, z ktorých v pečeni a obličkách vzniká biologicky aktívna forma 1,25 - dihydroxycholekalciferol -kalcitriol.

Vzhľadom k chemickej štruktúre patrí vitamín D medzi steroidné hormóny a je primárne zodpovedný za vstrebávanie vápnika a fosfátov z čreva, a tým aj za pozitívny účinok pri tvorbe zdravých kostí a zubov. Až neskôr sa zistilo, že vitamín D ovplyvňuje viac ako 200 génov a participuje tak pri regulácii mnohých, pre organizmus životne dôležitých procesov. Nevyhnutný je pre správny vývoj, rast a udržiavanie celkového zdravotného stavu organizmu od počiatku vývoja plodu až po koniec života. Potvrdený bol posilňujúci vplyv vitamínu D na imunitný systém, sekréciu inzulínu, pohlavných hormónov, reguláciu krvného tlaku a schopnosti chrániť pred rozvojom zápalov, infekcií, nádorových ochorení a v zimných mesiacoch aj pred prechladnutím a chrípkou.

Hlavným zdrojom vitamínu D je dostatočná expozícia slnečného svitu a prísun potravou.

Zdrojom sú predovšetkým morské ryby (losos, makrela, tuniak a sardinky), menšie množstvá sa vyskytujú v pečeni, vaječnom žĺtku, tukoch a mliečnych výrobkoch. Potravou získaný vitamín D sa z čreva vstrebáva pomocou žlčových kyselín a chylomikrónmi je transportovaný do pečene. Potrava je však schopná zabezpečiť organizmu zvyčajne len 5 - 10 % vitamínu D. Takmer 90 %-ný prísun vitamínu D u človeka je zabezpečený pôsobením slnečného žiarenia na kožu. Takto absorbovaný provitamín 7-dehydrocholesterol je transformovaný na vitamín D3, ktorý po väzbe na špecifickú bielkovinu a transporte do pečene sa pomocou mikrozomálnych enzýmov mení na biologicky inaktívny 25-hydroxyvitamín D (25(OH)D) - kalcidiol. Až v obličkách sa kalcidiol transformuje na aktívny kalcitriol, ktorý väzbou na špecifické receptory vytvára podmienky pre vstrebávanie vápnika a čiastočne aj fosfátov z GIT-u.

Už počas 30 minútovej expozície celého povrchu tela slnečnému žiareniu v jarných a letných mesiacoch dokáže koža vyprodukovať množstvo (10 000 až 20 000 IU) vitamínu D3. Len v tomto období totiž slnečné svetlo obsahuje okrem žiarenia typu A (UVA) aj typ B (UVB), ktorý je schopný tvorbu vitamínu D3 zabezpečiť. Kedže v našich zemepisných šírkach slnečné lúče od septembra do marca UVB žiarenie takmer neobsahujú, slnko jeho tvorbu v koži nepodporí.

Doposiaľ všeobecne známe tvrdenie, že v prípade primeraného pobytu na slnku nie je potrebný príjem vitamínu D potravou ani výživovými doplnkami je v súčasnosti ťažko obhájiteľné. Viaceré klinické štúdie u vysokého percenta detskej i dospelej populácie celosvetovo potvrdzujú jeho deficit, ktorý vo veľkej miere prispieva ku vzniku mnohých závažných ochorení. Nedostatkom vitamínu D sú najviac ohrozené deti, starší ľudia a rekonvalescenti. Hypovi-taminózou D sú postihnutí aj ľudia s tmavšou kožou, tmavšie fototypy, diabetici, tehotné ženy a ľudia vyhýbajúci sa pobytu na slnku. K deficitu vitamínu D môžu prispievať aj sedavý spôsob života a obezita ako dôsledok obmedzeného pobytu na slnku, niektoré vrodené i získané malab-sorpčné syndrómy. Dostupnosť vitamínu D negatívne ovplyvňujú aj niektoré liečivá (glukokortikoidy, fenytoín, rifampicín), zvýšený prísun vlákniny v potrave, resp. genetická variabilita proteínov, participujúcich sa na vstrebávaní z čreva.

V súčasnosti medzi odborníkmi platí všeobecný konsenzus odporúčaných minimálnych denných dávok vitamínu D. Najnovšie štúdie amerických vedcov však poukazujú na ich výrazné podhodnotenie a navrhujú ich až 10-násobne zvýšiť! Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) na základe nových dát a predovšetkým na základe deficitu vitamínu D v celej populácii v roku 2012 zverejnil nové hodnoty príjmu vitamínu D a to nasledovne:

  • deti 0-12mesiacov-25|jg(1000IU)
  • deti 1-10 rokov - 50 |jg (2000 IU)
  • deti 11-17 rokov -100 pg (4000 IU)
  • dospelí nad 18 rokov (zahrňujúc aj tehotné a dojčiace ženy) -100 pg (4000 IU)

Stanovenie množstva vitamínu D v organizme je založené na meraní koncentrácie kalcidiolu v sére, ktorá je sumáciou obidvoch zdrojov vitamínu. Koncentrácie kalcidiolu sú udávané v ng/ml alebo nmol/l, pričom 1 ng/ml zodpovedá 2,5 nmol/l. Všeobecne sa ako hypovitaminóza D považujú hodnoty pod 30 ng/ml, nedostatok vitamínu D medzi hodnotami 21-29 ng/ml a závažná deficiencia pri menej ako 10 ng/ml. Pravidelné meranie koncentrácií vitamínu D je dôležité najmä počas zimného obdobia, keď jeho množstvo v krvi klesá o viac ako 50 %.

Pri suplementácii vitamínu D výživovými doplnkami sa uprednostňuje vitamín D3 (cholekalciferol), ktorý je prirodzenou formou vitamínu D. Organizmus ho z 90 % získava po vystavení sa slnku a len zvyšok potravou. Oproti vitamínu D2 sa podstatne rýchlejšie transformuje na aktívny kalcitriol a kedže sa silnejšie viaže na špecifické receptory, je jeho účinok dlhodobejší a výrazne účinnejší.

Záver

Vitamín D má kľúčový význam pre naše zdravie, zabezpečuje normálny vývoj a metabolizmus kostí a chrupiek vrátane celého metabolizmu kalcia a fosforu, zinku, železa a vitamínu A, pričom zasahuje aj do ďalších fyziologických procesov v organizme. Počas zimného obdobia koncentrácia vitamínu D v krvi výrazne klesá a preto by mali najmä ľudia nad 50 rokov a všetci potenciálne ohrození užívať vitamín D3 ako výživový doplnok, v lete sa rozumne slniť a po celý rok jesť čo najviac morských rýb.

Doc. RNDr. Eva Račanská, CSc.
Katedra farmakológie a toxikológie Farmaceutická fakulta UK Bratislava


© S&D Pharma SK, s.r.o., Farebná 32, 821 05 Bratislava.

Máte otázky? Chcete poradiť? Napíšte nám! probiotika@sdpharma.sk

Navštívte web probiotik.sk, kde nájdete veľa informácií.